Tak ako aj pri iných zmluvách, aj táto musí byť napísaná jasne, zrozumiteľne a precízne pre obe zmluvné strany, aby neskôr nedošlo k nejasnostiam. Na začiatku je dôležité jasne vymedziť, o aký softvér ide, teda aký softvér sa bude vyvíjať a zároveň jasne definovať aj všetky prípadné doplnkové služby, ktorá by mala zmluva pokrývať. Jednoducho povedané, treba jasne definovať, čo bude vývojár podľa zmluvy poskytovať a naopak nebude. Na to, aby bola zmluva prehľadná, je potrebné používať jasné definičné pojmy a zároveň odporúčame zmluvu uzavrieť v písomnej forme.
Napríklad: „Zhotoviteľ sa touto Zmluvou zaväzuje vytvoriť pre Objednávateľa softvér, ktorý je presne definovaný v Prílohe č. 1. Jeho implementácia, cena a podmienky sú ďalej ustanovené v tejto Zmluve. Špecifikácia softvéru a rozsah licencií sú stanovené v Prílohe č. 3 tejto Zmluvy.“
Povinnosťou objednávateľa, teda v našom prípade klienta, ktorý si dal softvér vytvoriť, je zaplatiť zhotoviteľovi, teda vývojárovi dohodnutú odmenu uvedenú v zmluve, a taktiež mu poskytnúť súčinnosť.
Ako sme už vyššie v texte spomenuli, tak ako každá iná zmluva, aj zmluva o vývoji a implementácii softvéru musí byť vymedzená jasne, zrozumiteľne a precízne, aby sme sa hneď na začiatku vedeli vyvarovať prípadným pochybnostiam. Jasne definovaný charakter softvéru a licencie, ich obsah či rozsah dopomáhajú k efektívnejšiemu naplneniu účelu zmluvy.
Zdrojový kód je forma, v ktorej človek (zhotoviteľ) píše počítačový program, teda vytvára softvér. Zdrojový kód slúži na to, aby človek mohol jednoducho a prehľadne robiť zmeny v počítačovom programe. K prehľadnosti prispieva aj možnosť ku každému príkazu písať komentáre. Zdrojový kód by však mal v ideálnom prípade byť ľahko zrozumiteľný a jeho činnosť na prvý pohľad jasná - k tomu prispieva o. i. použitie vhodných zaužívaných identifikátorov a štruktúrovanie.
V praxi sa zvykne stávať, že záujmy zhotoviteľa a klienta sú v určitom zmysle protichodné, nakoľko zhotoviteľ (vývojár) sa ich nechce pustiť, no na druhej strane klient usiluje o zabezpečenie budúcnosti a chodu softvéru. Avšak protichodnosť záujmov nie je žiadnou novinkou – ak zhotoviteľ poskytne klientovi zdrojové kódy, klient v tom okamihu nadobudne určitú nezávislosť od vývojára, zatiaľ čo vývojár prichádza o potencionálneho zákazníka.
Nech sa strany dohodnú akokoľvek, v zmluve treba upraviť čo sa stane so zdrojovými kódmi.
Proprietárne uzamknutie (vendor lock-in), alebo aj uzamknutie klienta, robí klienta závislým na produktoch a službách konkrétneho dodávateľa (vývojára) tým, že vytvára značné náklady a prekážky proti prechodu k produktom a službám iných dodávateľov. To možno dosiahnuť napríklad použitím neštandardizovaných súčastí produktu, ktoré sú chránené patentom alebo vynútením rokovacieho konania bez uverejnenia. Rigidný vzťah medzi zadávateľom a dodávateľom zákazky má znaky minimálnej konkurencie a vyššej ziskovosti dodávateľa (ROI priemerne o polovicu vyššej).
Vyviazať sa z lock-in je väčšinou veľmi nákladná záležitosť, niekedy je nutné celý softvér odpísať a prepísať. Uzamknutie, ktoré vytvára bariéry pre vstup na trh, sa dá vyhnúť protimonopolnými opatreniami.
V prípade, ak zhotoviteľ zhotovuje klientovi softvér na mieru, čo vo väčšine prípadov tak je, musí mu udeliť aj potrebnú licenciu. V licencii bude uvedený rozsah, spôsob použitia, účel a oprávnenia. Z dojednanej licencie medzi zmluvnými stranami musí byť jasne vymedzené, kto je (alebo bude) oprávnený užívať softvér, koľko má prístupov a na ako dlhý časový úsek mu to bude sprístupnené.
Nechajte si profesionálne vypracovať zmluvu. Kontaktujte nás, radi Vám pomôžeme.
