a

Facebook

LinkedIn

LinkedIn

Facebook

Menu
 

Právna analýza trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok

Právna analýza trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok

V Ribar & Partners vždy bojujeme 🤜 za spravodlivý a primeraný trest pre našich klientov a obzvlášť v prípadoch kde klientom za malé množstvom marihuany hrozia 10 -15 ročné tresty.

Súčasný stav je nevyhovujúci a treba ho zákonne upraviť, preto sa spojili rodiny našich klientov, ktoré sme podporili právnou analýzou a vytvoril sa otvorený list ktorý upozorňuje na súčasný stav. List je verejné dostupný na www.slobodapreroba.sk

Analýza pomohla diskusiu o marihuane zvecniť a opätovne otvorila debatu o neprimeraných trestoch za drogy.

Text analýzy:

Úvodom by sme chceli upozorniť, že cieľom analýzy je  priniesť do diskusie ohľadom trestania za drogové trestnú činnosti málo pertraktovaný eurokomfortný pohľad na súčasnú legislatívu Slovenskej republiky, nakoľko nie len obvinení, ich príbuzní, obhajcovia ale aj samotní sudcovia otvorene zastavajú názor, že vymedzenie drogovej trestnej činnosti a tres­tné sadz­by za ňu, sú dra­ko­nic­ké a v rozpore s právom Európskej únie.

V danom prípade  je potrebné upozorniť na legislatívu európskej únie, a  síce rámcové rozhodnutie Rady Európskej Únie 2004/757/SVV z 25. októbra 2004 v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 z 15. novembra 2017 a Chartu základných práv Európskej únie. Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Je potrebné upozorniť, že Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať účel predmetného rozhodnutia.  

Znenia relevantnej úpravy:

V zmysle čl. 2 daného rozhodnutia 1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí trestnosť týchto úmyselných skutkov, pokiaľ nie sú povolené: a) výroba, zhotovenie, získavanie, príprava, ponuka, ponuka na predaj, distribúcia, predaj, dodanie za akýchkoľvek podmienok, sprostredkovanie, odoslanie, odoslanie tranzitom, preprava, dovoz alebo vývoz drog; b) pestovanie ópiového maku, kra koky a rastliny konope; c) prechovávanie alebo nákup drog s úmyslom vykonávať niektorú z činností uvedených pod písmenom a); d) výroba, preprava alebo distribúcia prekurzorov s vedomím, že sa použijú pri nezákonnej výrobe alebo na nezákonnú výrobu alebo zhotovenie drog.

V zmysle čl. 4 daného rozhodnutia Tresty

1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článkoch 2 a 3 ukladali účinné, primerané a odradzujúce tresty. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky odňatia slobody.

2. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 5 až 10 rokov odňatia slobody v každom z týchto prípadov: a) skutok sa týka veľkého množstva drog; b) skutok sa týka drog, ktoré najvážnejšie poškodzujú zdravie alebo viedli k závažnému poškodeniu zdravia viacerých osôb.

3. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v odseku 2 ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 10 rokov odňatia slobody, ak bol trestný čin spáchaný v rámci zločineckej organizácie, ako je definovaná v jednotnej akcii 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom .

Člá­nok 20 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie.: „ Pred zá­ko­nom sú si všet­ci rov­ní.“

Člá­nok 21 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie: „ Za­ka­zu­je sa aká­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cia naj­mä z dô­vo­du poh­la­via, ra­sy, far­by ple­ti, et­nic­ké­ho ale­bo so­ciál­ne­ho pô­vo­du, ge­ne­tic­kých vlas­tnos­tí, ja­zy­ka, ná­bo­žen­stva ale­bo vie­ry, po­li­tic­ké­ho ale­bo iné­ho zmýš­ľa­nia, prís­luš­nos­ti k ná­rod­nos­tnej men­ši­ne, ma­jet­ku, na­ro­de­nia, zdra­vot­né­ho pos­tih­nu­tia, ve­ku ale­bo sexuál­nej orien­tá­cie. 2. V roz­sa­hu pô­sob­nos­ti zmlúv a bez to­ho, aby bo­li dot­knu­té ich oso­bit­né us­ta­no­ve­nia, je za­ká­za­ná aká­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cia z dô­vo­du štát­nej prís­luš­nos­ti.“

Člá­nok 49 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie: „ Ni­ko­ho ne­mož­no od­sú­diť za ko­na­nie ale­bo opo­me­nu­tie, kto­ré v ča­se, keď bo­lo spá­cha­né, ne­bo­lo pod­ľa vnút­roš­tát­ne­ho ale­bo me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va tres­tným či­nom. Ta­kis­to nes­mie byť ulo­že­ný trest prís­nej­ší, než aký bo­lo mož­né ulo­žiť v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu. Ak po spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu zá­kon us­ta­no­vu­je mier­nej­ší trest, ulo­ží sa ten­to trest. 2. Ten­to člá­nok neb­rá­ni sú­de­niu a pot­res­ta­niu oso­by za ko­na­nie ale­bo opo­me­nu­tie, kto­ré v ča­se, keď bo­lo spá­cha­né, bo­lo tres­tné pod­ľa všeo­bec­ných práv­nych zá­sad uz­ná­va­ných spo­lo­čen­stvom ná­ro­dov. 3. Prís­nosť tres­tov nes­mie byť nep­ri­me­ra­ná tres­tné­mu či­nu.“

V zmysle predmetného je tak možné ustáliť, že povinnosťou Slovenskej republiky je prísnejšie postihovať to konanie, resp. predaj drog, ak sa skutok týka veľkého množstva drogalebo ak skutok sa týka drog, ktoré najvážnejšie poškodzujú zdravie alebo viedli k závažnému poškodeniu zdravia viacerých osôb. Takúto trestnú činnosť sa Slovenská republika zaviazala postihovať trestom odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 5 až 10 rokov odňatia slobody.

Rám­co­vé roz­hod­nu­tie 2004/757/SVV je akým­si nás­tro­jom mi­ni­mál­nej har­mo­ni­zá­cie, pri­čom vy­tvá­ra troj­stup­ňo­vú zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti, a sí­ce tres­ta­nia bež­né­ho pre­da­ja (tres­tom naj­me­nej 1 až 3 ro­ky od­ňa­tia slo­bo­dy), tres­ta­nie pre­da­ja drog vo veľ­kom roz­sa­hu (tres­tom  naj­me­nej 5 až 10 ro­ky od­ňa­tia slo­bo­dy) a na­ko­niec tres­ta­nie vy­ššie uve­de­ných skut­kov, ak bol trest­ný čin spá­cha­ný v rám­ci zlo­či­nec­kej or­ga­ni­zá­cie  (tres­tom  s hor­nou hra­ni­cou naj­me­nej 10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy.) V zmys­le pred­met­né­ho je tak mož­né us­tá­liť, že po­vin­nos­ťou Slo­ven­skej re­pub­li­ky je prís­nej­šie pos­ti­ho­vať to ko­na­nie, resp. pre­daj drog, ak sa sku­tok tý­ka veľ­ké­ho množ­stva drogale­bo ak sku­tok sa tý­ka drog, kto­ré naj­váž­nej­šie poš­ko­dzu­jú zdra­vie a naj­prís­nej­šie to ko­na­nie, kto­ré je spá­cha­ne v rám­ci zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Napríklad pre­daj veľ­ké­ho množ­stva drog sa Slo­ven­ská re­pub­li­ka za­via­za­la pos­ti­ho­vať tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou naj­me­nej 5 až 10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy. 

Vzhľa­dom na uve­de­né má­me za to, že uk­la­da­nie tres­tov pod­ľa sys­te­ma­ti­ky us­ta­no­ve­nia § 172 ods. 1 a ods. 4 na­rú­ša uve­de­ný cieľ har­mo­ni­zá­cie, na­koľ­ko sa vy­my­ká  z hra­níc tres­tov za jed­not­li­vé stup­ne zá­važ­nos­ti dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti  a na­rú­ša stup­ňo­vi­tú zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia.   Ak­cep­tu­je­me že člen­ské štá­ty mô­žu za pre­daj drog (aj pre vlas­tnú spot­re­bu), resp. pre­daj vo veľ­kom roz­sa­hu sta­no­viť  vy­šší trest ako je trest ako 1 -3 resp. 5 až 10 ro­kov, avšak uk­la­da­nie  tres­tu napr. za opakované prechovávanie marihuany vo výške 10-15 rokov, za predaj drog trom osobám (bez zaistenia drogy) vo výške 10-15 rokov, za pestovanie marihuany (zo zdravotných dôvodov pre osobné potreby vo výške 15-20 rokov,  a za predaj drog v hodnote väčšej ako 26 660 € v rám­ci sadz­by 20 až 25 ro­kov sa ja­ví mi­ni­mál­ne  ako neo­pod­stat­ne­né  lip­nu­tie na pred­sta­ve, že „čím vy­šší trest pre pá­cha­te­ľa za drogy tým lep­šie pre spo­loč­nosť.“  

Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 16. júna 2005 vo veci C-105/03 je zrejmé, že zo  záväzného charakteru rámcových rozhodnutí vyplýva pre vnútroštátne orgány, a najmä vnútroštátne súdy, povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva ho má vnútroštátny súd vykladať v rámci možností vo svetle znenia a účelu rámcového rozhodnutia a tak, aby sa dosiahol cieľ, ktorý toto rozhodnutie sleduje. Predmetné rámcové rozhodnutie jednoznačne vyjadrilo, ktoré konanie má byť trestné a aké sankcie zaň majú byť ukladané. V tomto kontexte je potrebné upozorniť, že v zmys­le čl.  2 ods. 2 rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia 2004/757 dr­žba drog vý­luč­ne pre svo­ju osob­nú spot­re­bu, ako ju de­fi­nu­je vnút­roš­tát­na práv­na úp­ra­va je vy­lú­če­ná z pô­sob­nos­ti toh­to rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia, pre­to sa pri­ma fa­cie  ná­miet­ka typu, že rámcové rozhodnutie sa netýka osobnej spotreby javí ako neopodstatnená. Súd­ny dvor v rám­ci ko­na­nia  C‑634/18 da­nú ná­miet­ku uzav­rel tým,  že vý­klad us­ta­no­ve­ní prá­va Únie Súd­nym dvo­rom v si­tuáciách, kto­ré ne­pa­tria do pô­sob­nos­ti prá­va Únie, je te­da od­ôvod­ne­ný, ak tie­to us­ta­no­ve­nia sú na zá­kla­de vnút­roš­tát­ne­ho prá­va pria­mo a bez­pod­mie­neč­ne up­lat­ni­teľ­né na ta­ké­to si­tuácie, aby sa za­bez­pe­či­lo, že tie­to si­tuácie bu­dú po­su­dzo­va­né rov­na­ko ako tie, kto­ré spa­da­jú do pô­sob­nos­ti prá­va Únie (roz­su­dok z 18. ok­tób­ra 2012, No­lan, C583/10, EU:C:2012:638, bod 47 a ci­to­va­ná ju­di­ka­tú­ra) a teda ustálil, že dané rámcove rozhodnutie sa vzťahuje aj na drogovú trestnú činnosť osobnej spotreby, za splnenia vyššie uvedených podmienok.

Argumentáciu o nedôslednej, nesprávnej harmonizácii § 172 Trestného zákona akceptuje už aj odborná verejnosť, pričom na nedôslednosť harmonizácie sme boli upozornený aj zo strany EÚ. V rámci súdnych konaní sa tak oprávnené vyskytujú prejudiciálne otázky, ktoré sa pýtajú či je v súlade s právom EÚ taká vnútroštátna úprava, ktorá neumožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na spodnej sadzbe nižšej ako 10 rokov, bez možnosti zohľadniť zásadu individualizácie trestu  v prípadoch ako sú uvádzané v otvorenom liste. Dva krát súdy dokonca aj návrhy Súdnemu dvoru položili, ale po intervencii vyšších súdnych autorít návrhy zobrali späť, ešte pred rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. V rozhodovacej činnosti potom začal prevládať názor, že aj keď je možné súhlasiť s neprimeraným trestnom tak, v danom prípade nemá ísť o aplikáciu práva Európskej únie, nakoľko táto otázka má patriť údajne len do právomoci Ústavného súdu SR. Návrh Ústavnému súdu však paradoxne v danej veci nepredložil žiaden súd.

 Neprimeranosť trestov nie je jediný problém Slovenskej právnej úpravy. Ďalším je jej nepredvídateľnosť. Daný problém nabral už neudržateľné rozmery, nakoľko v identických prípadoch dokáže súd udeliť trest odňatia slobody 12 rokov a druhý súd aj oslobodiť spod obžaloby. Prínosom vyššie uvedeného roz­hod­nu­tia  C‑634/18 je aj roz­pra­co­va­nie kri­té­ria pred­ví­da­teľ­nos­ti aj na vý­klad poj­mov ako je veľ­ké  množ­stvo drog resp, pre­daj drogpre­cho­vá­va­nie drog zo stra­ny vnút­rouš­ných sú­dov. Súd­ny vý­klad prá­va slo­ven­ských sú­dov v rám­ci dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti je cel­kom dy­na­mic­ky a rôz­no­ro­dý, pre­to kri­té­rium pred­ví­da­teľ­nos­ti je viac než žia­da­ným pr­vkom v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti su­dov. Dôsledkom nejednotnej súdnej praxe je to, že s osobami, ktoré majú  v držbe porovnateľné množstvá omamných alebo psychotropných látok, alebo tieto látky predávali, možno zaobchádzať rozdielne podľa výkladu vyššie uvedených pojmov podaného súdom rozhodujúcim vo veci, čo narúša zásadu rovnosti pred zákonom. V slovenskej republike už viaceré súdy pripustili, že trestné sadzby uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách trestného činu podľa § 172 Trestného zákona sú drakonické. Formalistickým prístupom, že súdy zákon zmeniť nemôžu, uvedenú skutočnosť však len deklarujú, pretože ukladajú tresty mimo rozumnej miery za skutky, ktorých spoločenská závažnosť je minimálna, pričom nie je vôbec zohľadňovaný princíp individualizácie trestu v kontexte zisteného skutku. Sme presvedčení, že ak mladý chalan za držbu malého množstva marihuany o hodnote 70 € (teda nespôsobil ani škodu malú v sume 266 €, ktorá je v niektorých trestných činov hranicou medzi trestným činom a priestupkom) dostane trest 12 rokov a vysoký člen zločineckej drogovej skupiny dostane 9 rokov, nie je len bežným javom v súdnych sieňach, je podľa nášho názoru dlhodobo neudržateľný a neprijateľný. Ako ďalší príklad nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí je možné považovať výklad pojmu  „predaj drog“ . Je potrebné upozorniť na fakt, že tak ako používa predmetný pojem zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, používa ho aj Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV. V zmysle daného rámcového rozhodnutia je slovo „predaj“ („sale“) vnímané a interpretované ako predaj drogy vopred neurčenému počtu osôb. Samotný počet osôb, ktorým bola droga predaná, nie je okolnosťou, ktorá zakladá povinnosť členských štátov ukladať prísnejší trest (čl.4 ods.2 Rámcového rozhodnutia). Cieľom rámcového rozhodnutia rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004 je tak nepochybne postihovať bežné obchodovanie s drogami (trom a viacerým osobám) a za takéto obchodovanie ukladať trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky. Uvedený cieľ mal byť zohľadnený aj v rámci interpretácií príslušných ustanovení slovenského trestného zákona. V slovenskej republike je však predaj trom a viac osobám vo väčšine prípadoch chápaný ako predaj drog „na viacerých osobách“, a je preto postihovaný trestom odňatia slobody 10-15 rokov.  Zmysel predložky „na“ viacerých osobách je naplnený iba vtedy, ak nesú negatívne následky spáchania trestného činu aspoň tri osoby. Teda konaním páchateľa musia byť poškodené najmenej tri osoby. V trestnom stíhaní v drogových veciach však osoby drogy kupujúce, nevystupujú v procesnom postavení poškodených, ale procesnom postavení svedkov. Osoba, ktorá si drogu kupuje, nie je samotnou kúpou drogy osobou poškodenou. Hoci pri predaji drog ide o tzv. „čierny obchod“, vystupujú v ňom účastníci (kupujúci a predávajúci) na základe prejavu vzájomnej a súhlasnej vôle. Kupujúci samotnou kúpou drogy neutrpí ujmu na akýchkoľvek svojich právach, pričom a priori bez toho, aby to bolo preukázané, nemožno konštatovať, že každý kupujúci je liečiacou sa drogovo závislou osobou, a teda túto okolnosť nemožno považovať za kvalifikačné kritérium v neprospech páchateľa. Počet osôb, ktorým droga bola predaná, preto nemôže byť okolnosťou, ktorá zakladá automaticky povinnosť členských štátov ukladať prísnejší trest.

Niektorí sudcovia všeobecných súdov  si dostatočne neuvedomujú, že  sú primárnym  subjektom ochrany  zákonnosti, ale i práva európskej únie a ústavnosti. Ak sa aj nájde sudca ktorý by chcel ísť proti prúdu a bol ochotný do argumentácie ohľadom rozporu slovenskej právnej úprave s európskou vniesť racio, a danú debatu odpolitizovať, narazí vždy na odpor.

Debata či je potrebné upraviť trestné činy  v ustanovení § 172 Tz a trestné sadzby je bezpredmetná, nakoľko pri zohľadnení princípu prednosti práva EÚ je povinnosťou Slovenskej republiky upraviť skutkové podstaty trestných činov a znížiť trestné sadzby. Cieľom rámcového rozhodnutia rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004 je tak nepochybne postihovať bežné obchodovanie s drogami trestom odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky a vyššie formy trestnej činnosti trestom od 5 rokov. Slovenské občianstvo by preto nemalo byť dôvodom na neopodstatnene vysoké trestanie nielen slovenského ale akéhokoľvek občana EÚ.

2 komentáre

  • Nicolas Kušan
    Odpovedať 22. apríla 2021 at 19:00

    Som bez tatina od roku 2016. Bol by som rád keby príde, lebo s ním nemožem robiť chlapské veci, aj moja mamina ma toho veľa a jej chýba moj tatino.a chcem poprosiť aby ste mojmu ockovi pomohli aby s vazania mohol už ísť domov a budeme vďačná a štastná rodina. A prajem aj inym aby sa im to podarilo.

  • Bohumil Matyas
    Odpovedať 23. apríla 2021 at 17:53

    Toto sa mi páči, som rád že konečne bude ba Slovensku spravedlnosť. Plno vás podporujem a dúfam že budete ešte dlho fungovať. Prajem veľa šťastia. Ale úprimne ma mrzí že to tu nefunguje dávno. Už od jak živa to tu malo takto fungovať.

Leave a Comment