Drogová trestná činnosť v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie

Dro­go­vá tres­tná čin­nosť v roz­hod­nu­tiach Súd­ne­ho dvo­ra Európ­skej únie

1. Dňa 11.6.2020 Súd­ny dvor (pr­vá ko­mo­ra) vy­dal roz­su­dok vo ve­ci C‑634/1. Pred­me­tom da­né­ho ko­na­nia bol návrh na za­ča­tie pre­ju­di­ciál­ne­ho ko­na­nia po­da­ný Ok­res­ným sú­dom Słupsk, Poľ­sko. Návrh na za­ča­tie pre­ju­di­ciál­ne­ho ko­na­nia sa tý­kal vý­kla­du člán­ku 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2004/757/SVV z 25. ok­tób­ra 2004, kto­rým sa sta­no­vu­jú mi­ni­mál­ne us­ta­no­ve­nia o zna­koch skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a tres­tov v ob­las­ti ne­zá­kon­né­ho ob­cho­du s dro­ga­mi  v spo­je­ní s člán­kom 2 ods. 1 písm. c) toh­to rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia, ako aj člán­kov 20, 21 a 49 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie.

Zne­nia dot­knu­tej práv­nej úp­ra­vy:

Člá­nok 2 ods. 1 písm. c) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2004/757/SVV: „Kaž­dý člen­ský štát prij­me ne­vyh­nut­né opat­re­nia, kto­rý­mi za­bez­pe­čí tres­tnosť tých­to úmy­sel­ných skut­kov, po­kiaľ nie sú po­vo­le­né: pre­cho­vá­va­nie ale­bo ná­kup drog s úmys­lom vy­ko­ná­vať niek­to­rú z čin­nos­tí uve­de­ných pod pís­me­nom a)“

Člá­nok 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2004/757/SVV: „ Kaž­dý člen­ský štát prij­me ne­vyh­nut­né opat­re­nia, kto­rý­mi za­bez­pe­čí, aby sa za tres­tné či­ny vy­me­dze­né v člán­ku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) uk­la­da­li tres­ty s hor­nou hra­ni­cou naj­me­nej 5 až 10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy v kaž­dom z tých­to prí­pa­dov: a) sku­tok sa tý­ka veľ­ké­ho množ­stva drog“

Člá­nok 20 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie.: „ Pred zá­ko­nom sú si všet­ci rov­ní.“

Člá­nok 21 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie: „ Za­ka­zu­je sa aká­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cia naj­mä z dô­vo­du poh­la­via, ra­sy, far­by ple­ti, et­nic­ké­ho ale­bo so­ciál­ne­ho pô­vo­du, ge­ne­tic­kých vlas­tnos­tí, ja­zy­ka, ná­bo­žen­stva ale­bo vie­ry, po­li­tic­ké­ho ale­bo iné­ho zmýš­ľa­nia, prís­luš­nos­ti k ná­rod­nos­tnej men­ši­ne, ma­jet­ku, na­ro­de­nia, zdra­vot­né­ho pos­tih­nu­tia, ve­ku ale­bo sexuál­nej orien­tá­cie. 2. V roz­sa­hu pô­sob­nos­ti zmlúv a bez to­ho, aby bo­li dot­knu­té ich oso­bit­né us­ta­no­ve­nia, je za­ká­za­ná aká­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cia z dô­vo­du štát­nej prís­luš­nos­ti.“

Člá­nok 49 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie: „ Ni­ko­ho ne­mož­no od­sú­diť za ko­na­nie ale­bo opo­me­nu­tie, kto­ré v ča­se, keď bo­lo spá­cha­né, ne­bo­lo pod­ľa vnút­roš­tát­ne­ho ale­bo me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va tres­tným či­nom. Ta­kis­to nes­mie byť ulo­že­ný trest prís­nej­ší, než aký bo­lo mož­né ulo­žiť v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu. Ak po spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu zá­kon us­ta­no­vu­je mier­nej­ší trest, ulo­ží sa ten­to trest. 2. Ten­to člá­nok neb­rá­ni sú­de­niu a pot­res­ta­niu oso­by za ko­na­nie ale­bo opo­me­nu­tie, kto­ré v ča­se, keď bo­lo spá­cha­né, bo­lo tres­tné pod­ľa všeo­bec­ných práv­nych zá­sad uz­ná­va­ných spo­lo­čen­stvom ná­ro­dov. 3. Prís­nosť tres­tov nes­mie byť nep­ri­me­ra­ná tres­tné­mu či­nu.“

2. Ten­to návrh bol po­da­ný v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia, pred­me­tom kto­ré­ho je stí­ha­nie  ne­zá­kon­nej dr­žby omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Súd­ny dvor z via­ce­rých po­lo­že­ných otá­zok vy­abstra­ho­val me­ri­to a skon­šta­to­val, že svo­ji­mi otáz­ka­mi, sa súd v pod­sta­te pý­ta, či sa člá­nok 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia 2004/757 v spo­je­ní s člán­kom 2 ods. 1 písm. c) toh­to roz­hod­nu­tia, ako aj člán­ky 20, 21 a 49 Char­ty ma­jú vy­kla­dať v tom zmys­le, že brá­nia to­mu, aby člen­ský štát po­va­žo­val za trest­ný čin dr­žbu znač­né­ho množ­stva omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok tak pre osob­nú spot­re­bu, ako aj na úče­ly ne­zá­kon­né­ho ob­cho­do­va­nia s dro­ga­mi, pri­čom vý­klad poj­mu „znač­né množ­stvo omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok“ po­ne­chá­va na po­sú­de­nie vnút­roš­tát­nym sú­dom v kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de .

3. Poľ­ský súd svoj návrh od­ôvod­nil úva­hou, že tak ako rám­co­vé roz­hod­nu­tie 2004/757 ne­de­fi­nu­je po­jem „veľ­ké množ­stvo drog“ v zmys­le je­ho člán­ku 4 ods. 2 písm. a), ani poľ­ské prá­vo ne­de­fi­nu­je po­jem „znač­né množ­stvo omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok“, kto­rý zod­po­ve­dá preb­ra­tiu poj­mu „veľ­ké množ­stvo drog“ uve­de­né­ho v člán­ku 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia 2004/757 do vnút­roš­tát­ne­ho prá­va. Súd ďa­lej spres­ňu­je, že vnút­roš­tát­na ju­di­ka­tú­ra sta­no­vi­la ur­či­té kri­té­riá na úče­ly ur­če­nia, či sa na množ­stvo omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok v dr­žbe pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu vzťa­hu­je po­jem uve­de­ný v člán­ku 62 ods. 2 zá­ko­na o bo­ji pro­ti dro­go­vej zá­vis­los­ti. Ten­to po­jem je však nep­res­ný a vnút­roš­tát­ne sú­dy ho vy­kla­da­jú v kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de. Pod­ľa poľ­ské­ho sú­du z to­ho vy­plý­va, že s oso­ba­mi, kto­ré ma­jú v dr­žbe po­rov­na­teľ­né množ­stvá omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok, mož­no za­ob­chá­dzať roz­diel­ne pod­ľa vý­kla­du uve­de­né­ho poj­mu po­da­né­ho sú­dom roz­ho­du­jú­cim vo ve­ci, čo by moh­lo po­ru­šiť zá­sa­du rov­nos­ti pred zá­ko­nom.

4. Na tom­to mies­te je vhod­né uviesť, že už pri pr­vot­nej ana­lý­ze roz­sud­ku je mož­né vní­mať množ­stvo pa­ra­lel me­dzi me­ri­tom ve­ci v ko­na­ní C‑634/18 a slo­ven­ským prá­vom. Ap­li­ká­cia európ­ske­ho prá­va v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia v slo­ven­skej re­pub­li­ke je zried­ka­vá, a a prio­ri od­mie­ta­ná. Ako ob­haj­ca som si vy­po­čul zo stra­ny or­gá­nom čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du via­ce­ro  úvah, pre­čo nie je mož­né ap­li­ko­vať  rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy Európ­skej Únie2004/757/SVV z 25. ok­tób­ra 2004 v zne­ní Smer­ni­ce Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2017/2103 z 15, no­vem­bra 2017 mi­ni­mál­ne ako inter­pre­tač­ný man­ti­nel vnút­roš­tát­nej úp­ra­vy v rám­ci euro­kom­for­tné­ho vý­kla­du. Po­lo­že­nie pre­ju­di­ciál­ne otáz­ky je ka­pi­to­la sa­ma o se­ba, na­koľ­ko pred­lo­že­nie da­né­ho návr­hu v tres­tnom ko­na­ní je v zá­sa­de vní­ma­ne ako obštruk­cia v ko­na­ní zo stra­ny ob­ha­jo­by a nie ako pros­trie­dok účin­nej ob­ha­jo­by. Na mar­go je vhod­né uviesť, že už aj slo­ven­ské sú­dy ma­li sna­hu po­lo­žiť pre­ju­di­ciál­ne otáz­ky a po­žia­dať o vý­klad Súd­ne­ho dvo­ra EÚ, kto­rý by bol mo­hol po­môcť roztr­ži­tej  roz­ho­do­va­cej praxi slo­ven­ských sú­dov v dro­go­vých ve­ciach (C-510/17,C-149/19).Žiaľ sú­dy svo­je návr­hy  zob­ra­li vždy späť.

5. Ako pri­már­ny ar­gu­ment od­ôvod­ňu­jú­ci ne­mož­nosť pred­kla­da­nia pre­ju­di­ciál­nych otá­zok, sa ja­ví ná­miet­ka o ne­dos­tat­ku  prá­vo­mo­ci  Súd­ne­ho dvo­ra, a sí­ce, že Súd­ne­mu dvo­ru nep­ri­ná­le­ží inter­pre­tá­cia vnút­roš­tát­nej práv­nej nor­my. S ná­miet­kou ne­dos­tat­ku  prá­vo­mo­ci  Súd­ne­ho dvo­ra roz­hod­núť o  návr­hu na za­ča­tie pre­ju­di­ciál­ne­ho ko­na­nia z dô­vo­du, že vnút­roš­tát­ny súd svo­ji­mi pre­ju­di­ciál­ny­mi otáz­ka­mi nes­me­ru­je k to­mu, aby Súd­ny dvor vy­kla­dal prá­vo Únie ale vnút­roš­tát­ne prá­va sa súd za­obe­ral aj v ko­na­ní C‑634/18. Súd k pred­met­né­mu uvie­dol, že „ Ho­ci  Súd­ne­mu dvo­ru nep­ri­ná­le­ží v rám­ci ko­na­nia pod­ľa člán­ku 267 ZFEÚ po­su­dzo­vať sú­lad vnút­roš­tát­nej práv­nej úp­ra­vy s prá­vom Únie ani vy­kla­dať vnút­roš­tát­ne zá­ko­ny a iné práv­ne pred­pi­sy, má na­priek to­mu prá­vo­moc pos­kyt­núť vnút­roš­tát­nym sú­dom všet­ky vý­kla­do­vé pr­vky spa­da­jú­ce do rám­ca prá­va Únie, kto­ré mu umož­nia po­sú­diť ta­ký­to sú­lad na úče­ly roz­hod­nu­tia vo ve­ci, o kto­rej roz­ho­du­je (roz­su­dok z 18. sep­tem­bra 2019, VI­PA, C‑222/18, EU:C:2019:751, bod 28 a ci­to­va­ná ju­di­ka­tú­ra).

6. V rám­ci ko­na­nia  C‑634/18 sa rie­ši­la ok­rem vy­ššie uve­de­nej ná­miet­ky, eš­te jed­na ná­miet­ka a zá­sad­nej­šia. Ako z vy­ššie uve­de­né­ho je zrej­me pred­me­tom ko­na­nia bo­lo po­su­dzo­va­nie vnút­roš­tát­nej úp­ra­vy, kto­rá up­ra­vu­je san­kcio­no­va­nie dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti  pre vlas­tnú spot­re­bu. V zmys­le čl.  2 ods. 2 rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia 2004/757 dr­žba drog vý­luč­ne pre svo­ju osob­nú spot­re­bu, ako ju de­fi­nu­je vnút­roš­tát­na práv­na úp­ra­va je vy­lú­če­ná z pô­sob­nos­ti toh­to rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia, pre­to pri­ma fa­cie sa ná­miet­ka ja­ví ako opod­stat­ne­ná. Súd­ny dvor da­nú ná­miet­ku uzav­rel tým,  že vý­klad us­ta­no­ve­ní prá­va Únie Súd­nym dvo­rom v si­tuáciách, kto­ré ne­pa­tria do pô­sob­nos­ti prá­va Únie, je te­da od­ôvod­ne­ný, ak tie­to us­ta­no­ve­nia sú na zá­kla­de vnút­roš­tát­ne­ho prá­va pria­mo a bez­pod­mie­neč­ne up­lat­ni­teľ­né na ta­ké­to si­tuácie, aby sa za­bez­pe­či­lo, že tie­to si­tuácie bu­dú po­su­dzo­va­né rov­na­ko ako tie, kto­ré spa­da­jú do pô­sob­nos­ti prá­va Únie (roz­su­dok z 18. ok­tób­ra 2012, No­lan, C583/10,
EU:C:2012:638, bod 47 a ci­to­va­ná ju­di­ka­tú­ra).

7. Po vy­spo­ria­da­ní sa s pro­ces­ný­mi ná­miet­ka­mi súd pris­tú­pil k zod­po­ve­da­niu pre­ju­di­ciál­nej otáz­ky. Súd roz­ho­dol, že člá­nok 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2004/757/SVV z 25. ok­tób­ra 2004, kto­rým sa sta­no­vu­jú mi­ni­mál­ne us­ta­no­ve­nia o zna­koch skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a tres­tov v ob­las­ti ne­zá­kon­né­ho ob­cho­du s dro­ga­mi v spo­je­ní s člán­kom 2 ods. 1 písm. c) toh­to rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia, ako aj člán­ky 20, 21 a 49 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie sa ma­jú vy­kla­dať v tom zmys­le, že neb­rá­nia to­mu, aby člen­ský štát po­va­žo­val za trest­ný čin dr­žbu znač­né­ho množ­stva omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok tak pre osob­nú spot­re­bu, ako aj na úče­ly ne­zá­kon­né­ho ob­cho­do­va­nia s dro­ga­mi, pri­čom vý­klad poj­mu „znač­né množ­stvo omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok“ po­ne­chá­va na po­sú­de­nie vnút­roš­tát­nym sú­dom v kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de, po­kiaľ je ten­to vý­klad ro­zum­ne pred­ví­da­teľ­ný.

9. Roz­hod­nu­tie  C‑634/18 tak pred­sta­vu­je aký­si ná­vod nie len pre  vnút­roš­tát­ne sú­dy ako pos­tu­po­vať, ak na­do­bud­nú  pri kom­pa­rá­cií zne­nia rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy Európ­skej Únie2004/757/SVV z 25. ok­tób­ra 2004v zne­ní Smer­ni­ce Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2017/2103 z 15. no­vem­bra 2017 a  us­ta­no­ve­nia § 172 zák .č. 300/2005 Z.z po­doz­re­nie o ne­dôs­led­nej  har­mo­ni­zá­cií prá­va EÚ. Dru­hým prí­no­som roz­hod­nu­tia je roz­pra­co­va­nie kri­té­ria pred­ví­da­teľ­nos­ti na vý­klad poj­mov ako je veľ­ké  množ­stvo drog resp, iných poj­mov ako je pre­daj drog, pre­cho­vá­va­nie drog zo stra­ny vnút­rouš­ných sú­dov. Súd­ny vý­klad prá­va Slo­ven­ských sú­dov v rám­ci dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti je cel­kom dy­na­mic­ky a rôz­no­ro­dý, pre­to kri­té­rium pred­ví­da­teľ­nos­ti je viac než žia­da­ným pr­vkom v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti su­dov.

10. V zá­uj­me úpl­nos­ti by sme chce­li upo­zor­niť eš­te na je­den oso­bi­tý prob­lém, kto­ré­ho vy­rie­še­nie sa pri čí­ta­ní textu rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia  2004/757/SVV nú­ka. Rám­co­vé roz­hod­nu­tie 2004/757/SVV ob­sa­hu­je tres­tné či­ny spo­je­né s ne­le­gál­nym ob­cho­dom s dro­ga­mi a pre­kur­zor­mi drog. Tres­tným či­nom v slo­ven­skom prá­ve, kto­rý ko­reš­pon­du­je s Rám­co­vým roz­hod­nu­tím 2004/757/SVV, je ne­do­vo­le­ná vý­ro­ba omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi v zmys­le ust.§ 172 zák.č. 300/2005 Z.z. Tres­tné­ho zá­ko­na. Vo vzťa­hu k poj­mu „veľ­ké množ­stvo drog“ , je pot­reb­né upo­zor­niť, že tak ako zá­kon č. 300/2005 Z.z. Trest­ný zá­kon aj Rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2004/757/SVV pou­ží­va pred­met­ný po­jem. Rám­co­vé roz­hod­nu­tie 2004/757/SVV je akým­si nás­tro­jom mi­ni­mál­nej har­mo­ni­zá­cie, pri­čom vy­tvá­ra akú­si troj­stup­ňo­vú zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti, a sí­ce tres­ta­nia bež­né­ho pre­da­ja (tres­tom naj­me­nej 1 až 3 ro­ky od­ňa­tia slo­bo­dy), tres­ta­nie pre­da­ja drog vo veľ­kom roz­sa­hu (tres­tom  naj­me­nej 5 až 10 ro­ky od­ňa­tia slo­bo­dy) a na­ko­niec tres­ta­nie vy­ššie uve­de­ných skut­kov, ak bol trest­ný čin spá­cha­ný v rám­ci zlo­či­nec­kej or­ga­ni­zá­cie  (tres­tom  s hor­nou hra­ni­cou naj­me­nej 10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy.) V zmys­le pred­met­né­ho je tak mož­né us­tá­liť, že po­vin­nos­ťou slo­ven­skej re­pub­li­ky je prís­nej­šie pos­ti­ho­vať to ko­na­nie, resp. pre­daj drog, ak sa sku­tok tý­ka veľ­ké­ho množ­stva drogale­bo ak sku­tok sa tý­ka drog, kto­ré naj­váž­nej­šie poš­ko­dzu­jú zdra­vie a naj­prís­nej­šie to ko­na­nie, kto­ré je spá­cha­ne v rám­ci zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Pre­daj veľ­ké­ho množ­stva drog sa Slo­ven­ská re­pub­li­ka za­via­za­la pos­ti­ho­vať tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou naj­me­nej 5 až 10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy.  Vzhľa­dom na uve­de­né má­me za to, že uk­la­da­nie tres­tov pod­ľa sys­te­ma­ti­ky us­ta­no­ve­nia § 172 ods. 1 a ods. 4 na­rú­ša uve­de­ný ciel har­mo­ni­zá­cie, na­koľ­ko sa vy­my­ká  z hra­níc tres­tov za jed­not­li­vé stup­ne zá­važ­nos­ti dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti  a na­rú­ša stup­ňo­vi­tú zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia.   Ak­cep­tu­je­me že člen­ské štá­ty mô­žu za pre­daj drog (aj pre vlas­tnú spot­re­bu), resp. pre­daj vo veľ­kom roz­sa­hu sta­no­viť  vy­šší trest ako je trest ako 1 -3 resp. 5 až 10 ro­kov, uk­la­da­nie  tres­tu pod­ľa § 172 ods. 4  v rám­ci sadz­by 20 až 25 ro­kov sa však mi­ni­mál­ne ja­ví ako neo­pod­stat­ne­né  lip­nu­tie na pred­sta­ve, že „čím vy­šší trest pre pá­cha­te­ľa tým lep­šie pre spo­loč­nosť.“ Oso­bi­tos­ťou slo­ven­skej  práv­nej úp­ra­vy je to, že me­dzi pre­daj drog a pre­daj drog vo veľ­kom roz­sa­hu sa vtes­na­li eš­te pre­daj drog vo väč­šom a pre­daj drog znač­nom roz­sa­hu, pre­to je na­mies­te si po­lo­žiť otáz­ku či po­jem „pre­daj drog vo väč­šom roz­sa­hu“ (v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na) by ne­mal zod­po­ve­dať  poj­mu „veľ­ké množ­stvo drog“ (v zmys­le rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia), a tak­tiež či san­kcio­no­va­nie pá­cha­te­ľov dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 172 ods. 3 a ods. 4 tres­tné­ho zá­ko­na nie je mož­ne ozna­čiť už za nep­ri­me­ra­né tres­ta­nie v zmys­le Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie.